,,Veríte v anjelov?“… Ak nie,je to veľká škoda, pretože prichádzate o prekvapenia, ktoré pre Vás neustále pripravujú. Ja som tiež neverila.. Veď po tom,čo som za svoj život prežila som nemala ani silu a ani chuť. Ja viem,znie to síce kruto,ale som už dosť stará,aby som nemusela klamať.
No s odstupom času mi všetko začalo dávať zmysel. Dokonca aj to,čo môj mozog dovtedy nedokázal v tom období prijať. Prechádzala som jednu stratu za druhou. Najskôr starká,to ma zasiahlo veľmi, pretože ona bola mojou oporou v detstve. A v dospelosti sa to rozbehlo naplno. Niektoré z tých strát len prešli v mojom živote,ale bolo aj také obdobie,kde ma do roku opustili dve pre mňa tak drahé osoby. Najskôr otec a o pár mesiacov sa zabil aj môj mladší brat.Otec zomrel v nemocnici, neprebral sa po operácii a brat spadol z lešenia. No a pred tromi rokmi manžel. A keď už som si myslela,že už by hádam aj stačilo,tak pred rokom diagnostikovali mame rakovinu.Strašne som sa hnevala, hádam aj na celý svet. Ale stalo sa niečo zvláštne. Spomenula som si na tie chvíle v detstve, strávené so starkou. Tá mi vedela rozprávať rôzne príbehy popri tom ,ako som jej zapletala ako malá vrkoče z jej riedkych a úplne bielych vlasov. Občas to boli biblické príbehy, občas také strašidelné,ako napríklad o vílach bludičkách,alebo svetlonosoch. Ale teraz mám na mysli tie biblické,
Asi vo veku 50 rokoch mala som sen,že prišla za mnou starká a hovorí mi,, Srdiečko, prečo si tak zatvrdla,prečo si stratila vieru? S tebou to má ten tvoj anjel strašne ťažké a pritom celý ten čas stojí pri tebe.Čo nevidíš,čím všetkým ťa previedol?“ Bol to tak živý sen,že ešte ráno som cítila jej ruku na svojej tvári.
Keďže žijem v inom meste ako moja mama,začala som za ňou cestovať vždy, keď som mala v práci voľno. Aj keď mama predomnou nikdy nepovedala,že sa smrti bojí, práve skôr naopak.Že sa teší až sa stretne s manželom a tiež svojim najmladším synom. Aj keď ma to hlboko v srdci zasiahlo,rozumela som jej. No ten vydesený výraz,keď mi to povedala,hovoril sám za seba…bála sa a ja ešte viac,že ju stratím.
Keď som raz od nej odchádzala vonku hrozne snežilo a ako som stála na stanici a čakala na vlak, niečo mi akoby zašepkalo do ucha,,Pozri sa hore!“ A ja som sa teda zadívala na oblohu,z ktorej padali veľké snehové vločky. Musela som si pár krát pretrieť oči, lebo to čo som na tej oblohe uvidela,sa slovami nedá opísať. Videla som krásneho anjela,bol celý biely a trvalo to len pár sekúnd. Potom zmizol. Racio mi v tej chvíli povedalo,že to bol prelud,že to sa len veľké snehové vločky zoskupili do podoby anjela. A oči videli to,čo si už hodnú chvíľu vidieť priali. Mohla som prijať toto vysvetlenie,aj to by bolo pekné. Ale mne to nedalo. Čo ak ten sen so starkou mi mal niečo našepkať,,Otvor už konečne svoje srdce, nájdi v ňom vieru a začni konečne veriť. Zázraky existujú!“
A ja som začala hľadá na internete,či už niekto niečo podobné zažil,či videl anjela. A natrafila som na jeden článok o mladej žene,ktorej dieťa veľmi ochorelo a lekári vyslovili verdikt, ktorý túto ženu zasiahol tým najhorším spôsobom.,, Veď rodičia by nemali prežiť svoje dieťa!‘ Bola to rana priamo do srdca. Ako tak vybehla z nemocnice, oči plné sĺz,ťahalo ju to za mesto,kde sa týčil vysoký kopec. A keď tam tak sedela na vrchu a myslela si,že už všetky slzy vyplakala,pozrela na nebo a tam ho uvidela.Bola presne taká,ako ja,tiež neverila, veď nič ju nepresvedčilo o opaku,zomieralo jej dieťa. Keď toto videla,začala veriť,dokonca v tom článku bol aj obrázok, ktorý namaľovala. Ten anjel akoby z oka vypadol tomu môjmu.
Ale aby som to skrátila,jej dieťa, presnejšie syna sa rozhodol operovať lekár z inej krajiny, ktorý sa venoval tejto prakticky nevyliečiteľnej chorobe. A hádajte čo? Chlapček sa postupne začal zotavovať. To ten anjel jej zvestoval,nech má vieru,nech nezatrpkne.A čo si myslíte v mojom prípade,vlastne v maminom? Hoci mala okrem rakoviny aj ďalšie dosť závažné choroby,po vybratí nádoru nám v nemocnici oznámili,že mama sa drží statočne a tú naročnú operáciu zvládla. Dokonca aj so svojím chorým srdiečkom,ťažkou diabetes a aj vysokým krvným tlakom. Práve kvôli týmto chorobám nás pred operáciou obozňámili,aby sme sa pripravovali na ,, všetko,, Takže ak je niekto v podobnej situácii a myslí si,že nič okrem medicíny neexistuje, mýli sa. Keď Vám bude tak,že už si budete myslieť že príde to najhoršie,zadivajte sa na oblohu a možno tam uvidíte to čo ja,alebo tá žena z toho článku. Zázraky sa naozaj dejú…
