Nezadržateľne sa na nás valí ten čarovný dátum 5. marec 2016. Deň, kedy nadobudne demagógia politických strán absolutórium. Od neuveriteľne priblblých sľubov, až po velebenie penzistov sa toho teraz napočúvame dosť. A 6 – teho marca skončíme všetci my voliči presne tak, ako skončí toaletný papier po použití. Sme im všetkým len nato! Zabudne sa na sľuby a s bohorovným pokojom sa začne ďalšie kolo okrádania, tunelovania, klamania. Ako viete žijem v zahraničí, ale volil som vždy. Čoraz viac však nadobúdam dojem, že my Slováci sme predsa vzdelaní, inteligentní národ a určite si nezaslúžime, aby nás tí ľudia, naschvál nepíšem politici, lebo tí naši majú od toho veľmi ďaleko, raz za 4 roky použili ako ten spomínaný papier. Zaslúžime si určite viac úcty, lebo keby nebolo nás, nesedeli by za korytom. Sľuby už nestačia. Tých bolo dosť! Od roku 1989, kedy sa k moci dostala demokracia, tu už bolo vidieť všeličo. Preboha, len ma teraz nespojte s tým, čo tu bolo pred tým, lebo pred tým tu bolo bezprávie. Videli sme, ako zlietli z nebies anjeli a utvorili koalíciu s čertami z pekla, ako sa komunisti, pardón, SDĽ, spojili s tvrdou pravicou, ako sa jedno nemenované hnutie spojilo s robotníkmi a v onú novembrovú noc dlhých nožov nabralo našu mladú demokraciu do kalfasov a porozhadzovalo, videli sme, ako sa ľudia v pohode unášali, zabíjali, vidíme, ako sa teraz kradne, rozdávajú zakázky, plytvá peniazmi NÁS, na bezhraničné obohatenie srdcu blízkych. Nádherne vidno, kto sí tí rovní a rovnejší. A ja mám teraz z toho strach. Už jednoducho neverím, že toto niekto zmení, že to bude inak. Času bolo, veď je to už 27 rokov odvtedy. Viete, milí čitatelia, pred tým to bol komunistický teror, kde sa vraj kradlo všade a všetko, možno, kde tu vrecko cementu, pár tehál, ale to kradnutie nemá s dnešným miliardovým rozkrádaním a kradnutím naozaj nič spoločné. A pôjdem voliť, ale už nie žiadnu stranu, ale dám preferenčný hlas. Budú to ľudia, ktorým sa za tých 27 rokov nepokrivila chrbtica od vreca plného miliónov, ľudia, ktorých kabáty odolali sile vetra, ktorí ctili poctivosť, úctu a elementárnu slušnosť. Viem, že vďaka demokratickým princípom volebného zákona musia byť na kandidátke nejakej strany alebo hnutia. Nebudem voliť ich stranu, ale budem voliť tie konkrétne persóny. Takto to teraz skúsim. Možno zase zbytočne, ktohovie. Len už nechcem byť ako ten toaletný papier!