Aj keď ťarcha zlého pocitu ju ťahala ku dnu a stláčala hrudník, aj naďalej odhodlane kráčala vpred popri jeho boku.
Kŕčovito stláčala jeho veľkú ruku, schovanú v čiernom smokingu,
ktorého látku neustálym stláčaním krčila.
Aj keď mala strach svoje rozhodnutie neľutovala.
Deň, pre každé dievča, tak výnimočný, sa v jej očiach niesol zahalený v tmavej farbe.
Je to noc, kedy sa obyčajné dievčatá menia v očarujúce princezné.
Noc, kedy nemajú strach vystúpiť z davu a hrdo sa postaviť do jasného svetla reflektorov.
Aj keď je ich tak veľa, každá jedna z nich je výnimočná.
Výnimočná pre toho chlapca, ktorý pyšne kráča popri nej.
Popri svojej vyvolenej.
Ukončenie ťažkých a únavných štyroch rokov búrlivou zábavou maturantov.
No ona nemala namierené do sály plnej tancujúcich spolužiakov.
Kráčala kamsi do tmavej časti mesta, kde nepozorovateľne stál malý hotel. Nestála o noblesu a výhru princeznej ročníku.
Chcela spraviť niečo, čo by jej staré ja nikdy neurobilo, niečo čo jej nikdy nebolo umožnené.
Vždy bola tou dobrou a slušnou dievčinou. Aj keď mala všetko čo potrebovala, chcela viac.
Chcela oveľa viac.
